Tešia sa na neho tisíce detí.  Mikuláš prináša do domu radosť a pocit očakávania. Oslavuje sa každý rok presne 6. decembra.  Nie vždy to ale bolo takto. Postava Mikuláša nie je vymyslená. Mikuláš bol svätec, ktorý sa narodil v treťom storočí nášho letopočtu, pravdepodobne v Patare, v oblasti dnešného Turecka. Narodil sa do bohatej rodiny starších rodičov, ktorí dlho nemohli mať dieťa. Už ako malý bol vďaka svojej štedrosti a dobročinnosti známy široko ďaleko. Pomerne mladý (asi vo veku 20 rokov) sa stal biskupom v mestečku na juhu Turecka v Myre. Neskôr bol aj pútnikom a po návrate pôsobil ako arcibiskup. Po smrti svojich staručkých rodičov zdedil Mikuláš veľké bohatstvo. No nenechal si ho pre seba  a všetok svoj majetok rozdal biednym ľuďom, sirotám a chudobným deťom. A práve vďaka tomuto jeho počinu vznikol zvyk obdarúvať každý rok v tento deň deti  darčekmi. Tento zvyk sa však do súčasnej podoby dostal až po mnohých rokoch. No a teraz sa prenesieme z histórie do súčasnosti.

Aj malá škola dokáže veľké veci. Keď sa chce, keď má kto, keď je záujem.... A ukázalo sa, že žiaci a učitelia našej školy chcú, má kto a je aj záujem. V minulom školskom roku pani učiteľka Kosmeľová prišla s nápadom, že sa žiaci našej školy zapoja do výtvarnej súťaže pri príležitosti Olympijských hier v Rio de Janeiro. Žiaci namaľovali, vymysleli, vytvorili, pani učiteľka vybrala tie najzaujímavejšie práce a poslala ich na tú správnu adresu. A... prišiel úspech. Žiaci našej školy sa umiestnili v súťaži na významných postoch. To je pekné, ale ešte krajšie bolo to, že ceny za umiestnenie im neodovzdávala pani učiteľka, ale pani veľvyslankyňa Brazílskej federatívnej republiky na Slovensku, jej excelencia Susan Kleebank, ktorá dňa 11.októbra osobne navštívila našu školu. Na veľkú návštevu sme sa patrične pripravili. O kultúrny program sa postaral p. Martin Kminiak s dievčatami zo súboru Lúčka. Zaspievali pani veľvyslankyni pár pekných slovenských ľudových piesní. Že sa po anglicky neučia žiaci len tak, ukázali v prezentácii o Brazílii, ktorej obrázky sprevádzali hovorením po anglicky. Pani veľvyslankyňa všetkým poďakovala za krásne prijatie a prišlo k odovzdávaniu cien. Ktovie aké pocity mali ocenené žiačky v tej chvíli...veď koľkokrát za život budú mať tú česť, že im podá ruku a zagratuluje tak významná osobnosť? No, budeme veriť, že sa im takejto pocty dostane v živote, ale aj počas rokov v našej škole, ešte niekoľkokrát. Ďakujeme, dievčatá, za krásnu a úspešnú reprezentáciu našej školy. Ďakujeme pani učiteľka Kosmeľová o záujem pracovať so žiakmi a vyhľadávať takéto zaujímavé akcie. Ďakujeme pani veľvyslankyňa, že ste navštívili našu školu. Bola to pre nás všetkých veľká česť a nádherný deň. Takáčová