Beseda v škole
Mesiac knihy nám otvoril dvere dokorán a tak bolo treba aj porozmýšľať čo urobiť pre tie naše deti. Nakoľko ZŠ a MŠ Ferdinanda Coburga vo Svätom Antone má aj svoje aktivity tak sme sa rozhodli urobiť len takú mini besedu aspoň z družinármi. Trinásteho a ešte v piatok. No super dátum! Bude sa nám určite dobre dariť. A veru, vôbec som sa nemýlila. Darilo sa. Odbila trinásta hodina a družinári pekne napapkaní sa posadili na koberec v triede. Okrem detí nám prišli aj vzácni hostia. Bola medzi nimi aj p. učiteľka Gabriela Daunová, ktorá na tejto škole pred pár rokmi učila a teraz je na dôchodku. Program bol naozaj pestrý. Najskôr sme sa porozprávali o knihe aké je dôležité čítať, aby sme mali bohatú slovnú zásobu a aj vyjadrovacie schopnosti. Načreli sme aj do života Mateja Hrebendu.
Každé s prítomných detí muselo predniesť básničku, alebo prečítať nejaký úryvok z knihy. Za každé vystúpenie bola sladká odmena na ktorú prispel Obecný úrad.
Pretože, sa knihy píšu aj v brailovom písme, ktorého tvorcom je Louis Braille, tak sa deti oboznámili nielen z jeho životom, ale aj s písmom, ktoré je pomenované po ňom. Deti si mohli na šablóne napísať v brailovom písme svoje meno. Ukážku brailovho písma mali aj v bodovom písme na papieri. Deti zaujala aj hovoriaca kalkulačka a hmatové hodinky, lebo v besede sa hovorilo aj o nevidiacich deťoch. Možno nabudúce sa ešte k tejto téme vrátime a budeme sa jej venovať viacej. Hovorí sa, že škola hrou. My sme to premenovali, že beseda hrou. Tak trošku sme sa pred koncom našej besedy aj zahrali rôzne hry, ktoré mali veľký úspech. No a na záver sa to ukončilo čítaním jednej peknej rozprávky. Ako sa nazývala? To je predsa nie dôležité, ale to, že deti ticho sedeli a počúvali. Určite má kniha veľké kúzlo, len ho treba objaviť a pekne podať. Možno aj vtipnou formou, aby to deti upútalo. Poďakovanie patrí pani družinárke Durianovej a pravdaže deťom. Boli ste super! Ďakujem!
Za kultúrnu komisiu OcÚ
Alica Gajanová
